Ischemická choroba srdca
3.2. Ischemická choroba srdca (ICHS)
ICHS je ochorenie srdca, keď vencovité (koronárne) tepny v dôsledku zúženia alebo uzáveru nie sú schopné dodať srdcovému svalu toľko krvi, koľko jej potrebuje (hlavne pri zvýšenej námahe alebo psychickom vypätí). Ischemickú chorobu srdca rozdeľujeme na chronickú formu – anginu pectoris a akútnu formu – infarkt myokardu.
3.2.1. Angina pectoris
Srdcový sval potrebuje pre svoju prácu nevyhnutne kyslík. Bez primeranej dodávky kyslíka nie je srdcový sval schopný v dostatočnej miere pumpovať krv do celého tela. Pri čiastočnom zúžení koronárnych artérií podmieneným ich aterosklerotickými zmenami nepriteká do srdca dostatočné množstvo krvi a srdcový sval nie je dostatočne zásobený kyslíkom. K nepomeru medzi potrebou a dodávkou dochádza hlavne pri námahe. Asymptomatický priebeh majú väčšinou zúženia do 70% priesvitu cievy. Angina pectoris sa prejavuje ako ostrá, pálivá alebo zvieravá bolesť za hrudnou kosťou. Bolesť sa často šíri do ľavého ramena a 4–5. prsta ľavej ruky. U niektorých pacientov sa môže šíriť do krku a do dolnej čeľuste. Menej často ju pacienti lokalizujú do oblasti pod mečovitým výbežkom hrudnej kosti, kedy sa môže chybne interpretovať ako prejav žalúdočných nebo žlčníkových ťažkostí. Najčastejšou príčinou anginy pectoris je ateroskleróza. Zúženie ciev môžu však vyvolať aj drogy, hlavne kokain alebo amfetamíny, ide o kŕčovité stiahnutie steny cievy so zúžením jej priechodnosti.
3.2.2. Infarkt myokardu
Ide o akútnu formu anginy pectoris. Príznaky infarktu sú podobné ako u anginy pectoris (bolesť na hrudníku), ale bolesť je prenikavejšia, trvá dlhšie a nezávisí na pohybe či dýchaní. Prítomný je tiež pocit strachu, často sa pridáva nevoľnosť, zvracanie a intenzívne potenie. Infarkt srdcového svalu vzniká v situácii, kedy je priechod krvi sťažený alebo znemožnený uzáverom koronárnej tepny zrazeninou. Tá môže čiastočne alebo úplne zapchať koronárnu artériu. Tento stav prakticky zastaví, alebo veľmi významne zníži prívod krvi a kyslíka do niektorých častí srdcového svalu. Pri závažnejšom nedostatku kyslíka dochádza k poškodeniu buniek srdca a mnohé z nich začínajú odumierať. Výsledné poškodenie srdcového svalu závisí na tom, ktorá a ako veľká časť koronárneho riečiska bola vyradená. Kardiomyocyty - srdcové bunky môžu prežiť približne 20 min po začiatku úplnej ischémie – počas tohto obdobia je možná obnova ich funkcie ad integrum/ úplne – poškodenie je zatiaľ reverzibilné v prípade, že sa do 20 minút obnoví prekrvenie. Po tomto intervale dochádza k ireverzibilnému/nevratnému poškodeniu buniek – naruší sa aj ich štruktúra, vyvinie sa ischemická nekróza – infarkt myokardu. V myokarde sa vytvárajú tri zóny, zóna ischémie, zóna poškodenia a zóna nekrózy. Uvedené zóny sa odlišujú závažnosťou poškodenia kardiomyocytov a majú aj rozdielne prejavy na EKG zázname, pretože majú rozdielne elektrofyziologické vlastnosti. Upchanie hlavnej tepny zásobujúcu ľavú srdcovú komoru je závažnejšie než postihnutie drobnej periférnej vetvy. Ak sa po srdcovom infarkte obnoví normálny prítok krvi, poškodené srdcové tkanivo sa začne hojiť. Odumreté svalové bunky sú nahradené väzivovými, ktoré vytvoria na srdci jazvu. Nevýhodou je, že väzivové bunky nie sú schopné sa sťahovať ako pôvodné srdcové svalové bunky, výkonnosť srdca klesá. Liečba akútneho IM sa zameriava na redukciu zóny poškodenia a ischémie prípadne zamedzenie vzniku nekrózy myokardu. A to intervenčnou liečbou, chirurgickou liečbou, v minulosti rozšírenou fibrinolýzou. Pre intervenčnú liečbu v Slovenskej republike platí časový interval, aby od vzniku bolesti po spriechodnenie upchatej cievy neubehlo viac ako 120 minút. Pacienti s akútnym IM sú urgentne často letecky transportovaní do kardiocentier, kde je im poskytnutá komplexná liečba. Intervenčná liečba spočíva v diagnostike postihnutej cievy – koronarografia, respektíve v terapeutickom zásahu. Perkutánna balónkova angioplastika – nafúknutie balónika v mieste zúženia cievy. Novší postup spočíva v zavedení tzv. stentu do miesta zúženia. Chirurgická liečba sa zameriava na pacientov s komplexným poškodením viacerých ciev, alebo poškodenie ciev spolu s chlopňovou vadou. Tzv. bypassova operácia čo je premostenie zúženého miesta cievnym štepom. Fibrinolýza v minulosti jediná metóda liečby upchávania cievy dnes patrí len k sporadickým liečebným úkonom u pacientov, ktorí nemohli byť liečení intervenčne, alebo chirurgicky.
Následne je potrebný odborne vedený diétny a pohybový režim pacienta (rehabilitácia). Samotná rehabilitácia trvá niekoľko mesiacov a v prvom roku po akútnom infarkte myokardu je doplnená aj kúpeľnou liečbou. Tá má prispieť k optimálnemu doliečeniu pacienta, k vytvoreniu nových diétnych a režimových návykov a k odporučeniu rozsahu možnej fyzickej záťaže pacienta v bud3úcnosti. Rozhodujúca je pevná vôľa pacienta.
