4. Kardiochirurgia

Slovo chirurgia pochádza zo starogréckeho cheirourgia, kombinácia slov cheir – ruka a ergein (pracovať) – doslova teda „ručná práca“. Kardiochirurgia je špecializačný odbor, ktorý zabezpečuje špecializovanú liečbu chorôb srdca a veľkých ciev. Tento obor prešiel za posledných 100 rokov razantným vývojom. Prvé operácie srdca pred 1. svetovou vojnou ako aj v medzivojnovom období boli vyslovene ojedinelé pokusy hlavne pri úrazoch srdca a vo väčšine prípadov končili smrteľne. Ako prvá operácia sa uvádza sutúra (zašitie) pravej komory srdca po bodnom poranení. Zákrok bol vykonaný dňa 10.09.1896 vo Frankfurte nad Mohanom chirurgom Ludwigom Rehnom. Postupne dochádzalo k rozvoju operácií na zatvorenom srdci a to hlavne vrodených srdcových vád. Ďalší rozvoj pre kardiochirurgiu priniesli nové metódy hypotermia a mimotelový obeh.

Hypotermia (podchladenie)

Zastaviť krvný obeh u pacienta pri normálnej telesnej teplote je možné maximálne na 4 až 5 minút, potom dochádza k ischemickému poškodeniu mozgu a k smrti. Preto prvým nápadom bolo schladenie tela na 30 °C, kedy sa doba zastavenia krvného obehu predlžuje na 6 až 8 minút. S klesajúcou teplotou telesného jadra (centrálna teplota) až k 20 °C možno získať až 30 minút času.

Mimotelový obeh

Aj keď hypotermia dokázala predĺžiť dobu zástavy srdca stále to bol krátky časový interval  pre operáciu komplikovanejších srdcových chýb. A preto sa kardiochirurgovia snažili pre vyrobenie prístroja, ktorý by na určitú dobu nahradil pacientove srdce a pľúca. Dvaja významní kardiochirurgovia sa podieľali na vytvorení prístroja pre mimotelový obeh. Prvý z nich sa snažil nájsť cestu biologickú, druhý zvolil cestu technickú. Clarence Walton Lillehei dňa 26. marca 1954 na Minesotskej univerzite v Minneapolis úspešne operoval jednoročného chlapca pre veľký defekt komorového septa s pomocou tzv. kontrolovaného skríženého obehu. C.W. Lillehei použil človeka-darcu, jeho krvný obeh spojil vložením pumpy s krvným obehom chorého, aby sa krv v pľúcach darcu okysličila a zbavila sa oxidu uhličitého. Pri tomto type mimotelového obehu bolo potrebné vybrať darcu z blízkeho príbuzenstva. Otec chlapca sa ponúkol, že bude darcom. Aj keď malý pacient zomrel na pooperačný zápal pľúc, C.W. Lillehei vykonal ešte 45 úspešných operácií s týmto typom mimotelového obehu. Druhým významným kardiochirurgom bol John Heysham Gibbon z Philadelphie, ktorý vymyslel a uviedol do praxe prístroj pre mimotelový obeh. J. H. Gibbon už počas štúdia na Harvarde začal premýšľať o prístroji, ktorý by nahradil pacientove srdce a pľúca. Po druhej svetovej vojne, ktorú strávil na čínsko-indickom fronte, sa znovu vrátil k výskumu. Po niekoľkých rokoch strávených pokusmi na psoch a mačkách pripravil prístroj, ktorý by mohol byť použitý na ľuďoch. S pomocou tohto prístroja dňa 6. mája 1953 úspešne uzavrel osemnásťročnej študentke veľký defekt predsieňového septa. Na mimotelovom prístroji strávila pacientka trištvrte hodiny, z toho 26 minút pri úplnej zástave srdca.

O tom, že vtedajšie Českoslovenko a osobitne Slovensko nezaostávalo za svetovou medicínou, svedčí fakt, že prvá operácia na mimotelovom obehu bola vykonaná v Bratislave už v roku 1958. Vykonal ju MUDr. Šimkovic u 8 ročného chlapca, ktorý trpel defektom predsieňového septa. Za zaujímavosť stojí, že pri operácii použili mimotelový obeh vlastnej konštrukcie. Tento prístroj bol vyvinutý v spolupráci s Ing. Bolfom  a úspešne ho vyrábali v Chirane v Starej Turej pod obchodným názvom Premacard. Vyvážal sa aj do Poľska a Sovietskeho zväzu. Daný prístroj bol chránený medzinárodným patentom.

Kardiochirurgia sa v súčasnosti zaoberá operačnou liečbou vrodených a získaných vád. Vrodené vady sa v prevažnej miere operujú v novorodeneckom a detskom veku. Veľmi zriedka sa pacienti podrobujú zákroku aj v dospelosti. Prevažnú časť týchto operácií vykonáva Detské Kardiocentrum v Bratislave.

Medzi získané srdcové vady patrí najčastejšie zúženie aortálnej chlopne a nedovieravosť dvojcípej (mitrálnej) chlopne. V súčasnosti existujú postupy na opravu, teda zachovanie srdcovej chlopne, alebo jej náhradu protézou.

Protézy srdcových chlopní delíme na biologické a mechanické. Biologické sú vyrobené z tkanív zvierat, konkrétne z osrdcovníka (perikardu). Následne sú vymodelované do tvaru trojcípej polmesiačikovej chlopne a všité do prstenca. Sú vyrábane v rôznych veľkostiach. Mechanické chlopne sú vyrobené z karbónu. Je to rovnaký materiál ako sa používa v kozmonautike alebo vo Formule 1 . Tieto chlopne majú dve výklopné polovice, ktoré sú tiež všité do prstenca. 

Najčastejším operačným zákrokom v celej chirurgii v súčasnosti je vytvorenie aorto-koronárneho bypassu. Táto operácia sa vykonáva pri zúžení ciev koronárneho riečiska, teda aj pri liečbe infarktu myokardu. Pri operácii sa použije žila z dolnej končatiny, tepna z hornej končatiny, alebo tepna z hrudníka a vytvorí sa premostenie na srdci v oblasti poškodenej venčitej (koronárnej) tepny. Chirurgicky sa tak vytvára spojka medzi vzostupnou aortou a koronárnou tepnou za miestom zúženia.

Ďalšou náplňou práce kardiochirurga sú operácie na aorte pri jej rozšírení alebo jej prasknutí. Táto cieva sa nahradí umelou protézou.

Veľký pokrok v medicíne prišiel s prvými transplantáciami orgánov. Prvú úspešnú transplantáciu srdca uskutočnil 3. decembra 1967 chirurg Christiaan Barnard v Kapskom Meste. Pacient prežil 18 dní od operácie, zomrel na pooperačný zápal pľúc. Prvá transplantácia srdca v bývalom Československu sa uskutočnila 9. júla 1968, na II. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Operáciu viedol MUDr. Karol Šiška a MUDr. Ladislav Kužela, ktorý získal skúsenosti v USA. Bola to nielen prvá transplantácia v našom štáte, ale aj v strednej a východnej Európe. Niektorí pacienti po transplantácii srdca majú pocit, že sa znovu narodili. Mnohí dokonca oslavujú výročie transplantácie ako druhé narodeniny. Pre pacienta na jednej strane znamená novú príležitosť pre plnohodnotný život, na druhej strane prísny režim či viacero obmedzení. Dĺžka prežívania pacientov po transplantácii je veľmi individuálna a závisí od viacerých faktorov. Väčšina pacientov žije dobre viac ako 5 rokov. Desať rokov prežíva 65 % pacientov. Avšak sú pacienti, ktorí žijú aj viac ako 20 rokov po transplantácii.

Na Slovensku sa liečia pacienti v troch kardiocentrách. Najväčšie centrum je v Bratislave, ktoré poskytuje liečbu detským aj dospelým pacientom, vrátane transplantácií srdca. Centrá v Banskej Bystrici a v Košiciach liečia len dospelých pacientov.